Nepoučiteľní

Autor: Róbert Buček | 5.10.2012 o 11:20 | (upravené 5.10.2012 o 11:27) Karma článku: 6,68 | Prečítané:  1036x

"Jediným poučením z histórie celého ľudstva je, že ľudstvo je nepoučiteľné." Georg Wilhelm Friedrich Hegel (Zamarovský) Vidím a citlivo vnímam svet okolo seba. Som človek, ktorému svet, my či oni nie sú ľahostajní. Vnímam a vidím svet okolo seba. Milujem ho, obdivujem, niekedy z duše nenávidím. Vtedy tak túžim prekryť si oči čiernou páskou, dlaňami zakryť uši, kričať z plných síl a prehlušiť zvuky okolo. Alebo len mlčať.

Ale to už by som nebol ja. Radšej budem načúvať, vidieť a hovoriť. O veciach. O ľuďoch. O tom, čo sa mi páči a čo nie.

Vraj sme nepoučiteľní. O tom chcem dnes písať. My Slováci. My Slováci? Robíme opakovane tie isté chyby? Mnohokrát áno. Klameme znovu a znovu, uhýbame pravde, aby sme nemali problém, váľame na druhých, ale sami toho máme za ušami dosť a dosť. Kritizujeme, hundreme, sme nespokojní, pritom vieme, že takto veci nikdy nezmeníme. Ak máme sami konať či byť príkladom, stiahneme sa do seba ako slimák do ulity. A opäť sa sami seba presviedčame, že sa nedalo, že nešlo, že...

Sme nespokojní, ale lení sa nám veci zmeniť. Vraj sa nedá, je to zbytočné, mašinériu tak či tak nezastavíš. Máme strach začať. Prečo? Lebo nemáme vieru, že sa veci oplatí robiť, aby sme iné veci zmenili. A v tom sme iste nepoučiteľní.

Žiaľ, príklady nepoučiteľnosti badať aj v športovej sfére. Dokonalými ilustráciami sú úspechy reprezentácií našich dvoch najpopulárnejších športov. Koľkože sa vravelo po zlatom úspechu hokejistov v Göteborgu 2002, aká to môže byť vzpruha pre slovenský hokej. Áno, bola to šanca, ktorá zostala nevyužitá. O premárnenej príležitosti, ako pohnúť vpred slovenský futbal, môžeme hovoriť aj v prípade historického postupu Weissovej družiny na MS 2010. Tieto úspechy nás nenakopli, nenaštartovali, nemotivovali učiniť niečo pozitívne pre slovenský šport, hoci mohli a MALI. Príklady ilustrujúce našu nepoučiteľnosť, a tak nevedno, či pre slovenský šport najhoršia olympiáda v histórii (prvá bez zlata) prinúti kompetentných aspoň zamyslieť sa nad tým, ako zastaviť pád slovenského športu na dno.

Pravda, šanca poučiť sa zo svojich chýb existuje vždy! Tých chýb sa však v súvislosti so slovenským športovým hnutím nakopilo už toľko, že slovenský šport jednoducho treba postaviť na nohy – od základov! V opačnom prípade budeme musieť oželieť a pochopiť úvahy našich elitných športovcov odísť a reprezentovať inú krajinu.

Pred nami sú dve zásadné výzvy, ako zastaviť úpadok slovenského športu. Tou prvou je pokúsiť sa rozšíriť mládežnícku, a tým aj členskú základňu systémovými a motivačnými krokmi. Samozrejme, dnes – ako sa odľahčene povie – sa ani lístok nepohne bez eura. Našou ďalšou ambíciou by preto malo byť zefektívniť tok financií v športe a zabrániť príživníkom profitovať a obohacovať sa aj z toho mála finančných prostriedkov, ktoré tečú v slovenskom športe.

Výzvy, ktorým čelíme, určite nesplníme hneď. Nie je to plán jednoročný ani päťročný, skôr kontinuálny. V tejto súvislosti sa mi ohromne páči názor, ktorý mi pred mesiacom povedal úspešný basketbalový tréner, dnes sediaci na lavičke ženskej reprezentácie a žijúci v Nemecku: „Jedno staré príslovie hovorí: Najlepší čas na zasadenie ovocného stromu bol pred pätnástimi – dvadsiatimi rokmi a druhý najlepší je dnes. Treba sa teda starať aj o správnu vec, o všeobecné dobro, aj keď zmysel a cieľ takéhoto projektu je ďaleko a jeho plody zužitkujú aj iní, nielen ja, moji kamaráti a kamaráti mojich kamarátov.“

Som pripravený a svojím spôsobom očakávam reakcie, plynúce z našej mentality, že som naivný, bez skúsenosti, že „staré kádre“ zmeny neumožnia. Už sme raz takí – radšej hľadáme negatíva, argumenty, prečo sa nedá, namiesto snahy, ako sa o to pokúsiť...

Priatelia, úprimne chcem pomôcť slovenskému, teda nášmu športu svojimi predstavami, nápadmi, víziami, svojou dravosťou a elánom. Určité skúsenosti o stave slovenského športu, ktoré som nadobudol počas viac ako štyroch rokov novinárčiny a pôsobenia vo viacerých športových redakciách, už mám, ale uvedomujem si, že sám, bez podpory a určitého zázemia to nepôjde...

Viem, že Slovensko primárne trápia otázky ekonomické, sociálne či zdravotnícke – tam nechám priestor odborníkom z menovaných oblastí.

Toto má byť najmä o športe – o fenoméne, ktorý ako jeden z mála elementov v dobrom slova zmysle zviditeľňuje krajinu v zahraničí – o tom bude tento blog. O pomenovaní problémov, ale aj o návrhoch riešení, o hľadaní východísk!

PS: Chcem sa opierať aj o vašu podporu, zaujímajú ma vaše názory a pripomienky. Ja som presvedčený, že medzi vami je veľa slušných ľudí, ktorí majú úprimný záujem prispieť svojim nápadmi k rozvoju slovenského športu. Rád si prečítam vaše postrehy na svojom maili robo.bucek@gmail.com. Pomôžme spolu nevládnemu slovenskému športu opäť sa postaviť na nohy!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?